Zároveň tento krok znamenal pokračovanie v delení národa na dobrých a zlých, vo vyvyšovaní sa jedných nad druhých, v nálepkovaní a ostrakizovaní oponentov.
Ako ukazujú dobové pramene, hybnou silou uzákonenia SNP boli bývalé štruktúry Komunistickej strany Slovenska (SDĽ) a SZPB. No tiež tlak americkej politiky, ktorá lipla na existencii Československa a obávala sa tzv. slovenského nacionalizmu, inými slovami suverénnej slovenskej politiky. Kodifikácia SNP znamenala, že nová Slovenská republika sa prihlásila nie k slovenskej štátnej tradícii, ale k československej štátnej tradícii – so všetkými dôsledkami.
Aj keď hlasovanie v SNR 29. 9. 1992 ukázalo výraznú prevahu zástancov SNP, nevyjadrovalo nálady v spoločnosti. Na vzťahu k slovenskej štátnosti a SNP sa štiepili politici, historici, publicisti, umelci, cirkev aj spoločnosť. A predovšetkým pamätníci. Toto rozpoltenie odráža aj dobová tlač, ktorá bola v tom čase ešte slobodná. V r. 1990 – 1992 vychádzalo množstvo ideovo rôznorodých periodík, a občan mohol vyjadriť svoj názor bez toho, aby sa obával prepustenia z práce či trestného stíhania.
Publikácia práve na základe článkov z dennej tlače ako aj vybraných časopisov, domácich či exilových, ukazuje mnohovrstevnosť názorov a pestrosť hodnotení udalosti s názvom SNP. Predstavuje argumenty zástancov i odporcov a tým dáva podnety na uvažovanie. Napokon, núti zamýšľať sa nad našou históriou i súčasnosťou.
I nad hlbokým rozdelením nášho národa, ktoré pretrváva už vyše 80 rokov...
